Niekedy stačí omrknúť kamarátkin šatník, second-hand, či bazár a riešenie nájdeme
Nazvať svoje oblečenie odpadom, to chce niekedy dávku odvahy. No koľkokrát ste si pri vyberaní obsahu napríklad práčky povedali, že „už tam nikdy nebudem nakupovať“ alebo pri otvorení skrine „toto som na sebe nemala, ani sa nepamätám“? Kvalita a kvantita sú problémom aj v oblasti odevného priemyslu. Dobre premyslené výpredaje dajú mnohým slabším povahám zabrať a nakupovaniu neodolajú. Vediac či nie, prispievajú tak ku tonám odpadu z oblečenia. Ako to vieme a môžeme zmeniť, porozprávala zakladateľka projektu NOSENE, Katarína Hutyrová.
Poďme teda priamo na vec. Ako môže bežný človek prispieť k tomu, aby netvoril odpad z oblečenia?
Je to v zásade jednoduché. Treba začať premýšľať ešte pred samotným nákupom oblečenia a položiť si dve základné otázky: „Naozaj túto vec potrebujem?“, „Oblečiem si ju hneď na ďalší deň a viac ako 10-krát?“. Niekedy odpovede postačia k tomu, aby sme svoje rozhodnutie zmenili. Zároveň, ak už oblečenie, ktoré nenosíme doma máme, snažiť sa mu nájsť plnohodnotnú novú možnosť.
Poraďte ako, alebo kde?
Môžeme ho odovzdať ďalej ľuďom v núdzi, vymeniť si ho s kamarátkami formou swapu, posunúť do zberných nádob alebo napríklad priniesť či poslať k nám do NOSENE. SWAP patrí práve k čoraz obľúbenejším podujatiam v mestách a zapájajú sa doňho aj mnohé komunity, ale aj väčšie korporácie. Je to vlastne výmena pekného oblečenia, ktoré už pôvodnej majiteľke či majiteľovi nerobí radosť z viacerých dôvodov. Napríklad nesedí konfekčná veľkosť, farba, štýl. Takto odovzdáme svoje oblečenie ďalej a vyberie si ho niekto iný, komu bude robiť radosť. Naopak si my môžeme vybrať iný kúsok do šatníka tak, aby sme nemuseli kupovať nič nové.
Akého znečistenia sa reálne dopúšťame pri nadmernom nakupovaní oblečenia?
Je ich hneď viacero. Na to aby k nám oblečenie vôbec prišlo a bolo vyrobené je použitá nielen ľudská práca, ale aj množstvo prírodných zdrojov. Množstvo oblečenia je vyrobené z bavlny, ktorá je najnáročnejšou plodinou na vodu. Keď si kúpite bavlnené tričko, mali by ste vedieť, že kým ste ho dostali do rúk v tejto podobe, minulo sa na neho 2 700 litrov vody – od vypestovania bavlny, cez čistenie, bielenie. To je pitný režim pre jedného človeka na 3,5 roka. A to, žiaľ, nie je všetko. Voda z farbenia vlákien mnohokrát končí bez vyčistenia vypustená v riekach, kde degraduje riečny život. Existujú miesta, kde už v riekach nie je žiaden život, napríklad Žltá rieka v Číne, alebo rieka Marilao na Filipínach, ktorá je znečistená prevažne odpadom z kožušinových a textilných tovární i komunálnych skládok. A tu treba určite spomenúť aj to, že pri približne 80 miliardách kusov ročne vyprodukovaného oblečenia je cca 30 - 40 % nepredaného nového oblečenia.
Druhou stránkou tohto problému je taktiež fakt, že oblečenie často končí v kontajneroch a nie je ho málo.
Oblečenie, ktoré vyhodíme do komunálneho odpadu, končí na skládkach, kde sa rozkladá stovky, možno tisícky rokov. Pri jeho rozklade vzniká metán, ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia. Pri umelých vláknach sú to zase mikročiastočky. V rámci EÚ ročne vyhodíme cca 5,8 milióna ton oblečenia, z toho sa zrecykluje približne len 10 %. Pri balení oblečenia je použité množstvo obalového a označovacieho materiálu – od krabice, cez štítky, igelitové vrecká..
Keď hovoríme o znečisťovaní prostredia, nemali by sme zabudnúť aj na tému pranie.
Áno, táto téma je čoraz viac diskutovaná. Ako často oblečenie perieme, totiž rovnako vplýva na životné prostredie. Pri každom praní džínsov či polyesterového oblečenia s uvoľňujú mikročastice plastov do vody, ktorá sa tak následne dostáva do obehu.
Ak sa chceme vybrať cestou zodpovedného prístupu, potom by dobrým riešením mohol byť kapsulový šatník.
Kapsulový šatník je úžasná verzia ženského i mužského šatníka. Spočíva v zložení základných dizajnovo nadčasových vzájomne kombinovateľných kúskoch, čo uľahčuje rozhodovanie pri stajlovaní outfitov do práce i na voľný čas, je zároveň funkčný a rieši problém plnej skrine. Počet kusov oblečenia sa pohybuje v rozmedzí 40 – 50 kusov, do ktorých sa nepočíta športové oblečenie napríklad na behanie, lyžovanie či jógu. Aj tu je však dôležité uvedomiť si, aký druh oblečenia naozaj potrebujeme a využijeme a pri výbere oblečenia myslieť na praktickosť a využiteľnosť oblečenie.
Vráťme sa ešte k Vášmu konceptu, ktorého ste zakladateľkou. Na akom princípe funguje?
NOSENE je koncept, kde dávame oblečeniu transparentnú druhú šancu. Zákazníci k nám môžu priniesť svoje oblečenie, ktoré sa im už nepáči, my sa naň pozrieme – poctivo vyselektujeme nositeľné kúsky, ktoré vyčistíme, aby boli hygienicky čisté a voňavé a putujú následne do predaja. Oblečenie, ktoré má drobné poškodenia a je vhodné na prešitie pretvárame vo vlastnej upcyklovanej kolekcie Renewals by Nosene. V nej pretvárame pánske košele či zvyškové materiály a látky už od roku 2015. Kúsky, ktoré sú poškodené alebo to najlepšie už majú za sebou, recyklujeme a vznikajú z nich následne výplne do autosedačiek, prípadne produkty do automotive či stavebného priemyslu. Taktiež vzniká aj materiál, z ktorého šijeme vlastnú radu doplnkov – tašky, obaly na notebook, mobil či okuliare. Zároveň ponúkame alternatívne možnosti aj v ďalších oblastiach ako je kozmetika, vzdelávanie a tento rok do ponuky pribúda i starostlivosť o oblečenie či domácnosť. Tak aby sme zákazníkom ponúkali možnosti a návody v ich krokoch smerujúcich k udržateľnosti.
Je to naozaj zmysluplná druhá šanca pre naše oblečenie. Zhrňme na záver, ako teda menej znečisťovať prostredie a byť zodpovedný.
Ak niečo naozaj chceme, je ťažké odolať marketingovým kampaniam, lákavým výkladom a rýchlym a jednoduchým možnostiam, ktoré máme. Avšak, ak dokážeme presvedčiť seba a hľadať iné možnosti, ktoré vyriešia našu potrebu, dokážeme prispieť k menšej spotrebe, na čo nadviaže výroba.
Niekedy stačí omrknúť kamarátkin šatník, second-hand, či bazár a riešenie nájdeme.